V období Turčianskeho prepošstva bolo v Turci 9 mlynov, z toho jeden poddanský práve v Slovanoch. Urbár z roku 1618 uvádza, že v Kláštore, kde bola vybudovaná píla, boli i slovančania povinní píliť drevo, ale zároveň vozili časť dreva aj na pílu do Valče.
V 19. storočí boli v Kláštore pod Znievom tri remeselnícke cechy – cech kováčov, kolárov a mlynárov. Z roku 1850 sa zachovala ”Zápisnica Mjen, Majstrov Mlynárskích Cechu…”, v ktorej sa uvádzajú mlynárski majstri nielen z Kláštora pod Znievom, ale i okolia. Podľa tejto zápisnice zisťujeme, že v cechu bol Ján Miko zo slovianského mlyna a v tom istom roku boli do cechu zapísaní i ďalší obyvatelia Slovian – tesársky majster Georg Švehla a stolársky majster Anton (Vojtech) a Franc Marek. V roku 1851 boli ako majstri do cechu prijatí i Gregor Muhal, tesár a Alfonz Pachinger, stolár, obidvaja zo Slovian.
Z pozemkovej knihy z roku 1870 sa dozvedáme, že sa v Slovanoch pestoval chmeľ. Nikoho by teda dnes nemalo prekvapiť, ak na niektorých miestach dnešných Slovian rastie divoký chmeľ. V minulosti sa v obci pestoval taktiež ľan a konope. Z niektorých písomností sa dozvedáme, že v Slovanoch pôsobil rod Matuskovichovských, k jeho hospodárstvu patrila aj pálenica, kde sa pálil lieh z zemiakov a sliviek. Tento rod hospodáril v Slovanoch až do roku 1931, kedy svoj majetok predal. Po prvej svetovej vojne sa obyvatelia Slovian orientovali na poľnohospodárstvo, obchod a remeslá, ktoré sa stali hlavným existenčnými zdrojmi do polovice 20.storočia. Mnohí obyvatelia obce od polovičky 20. storočia pracovali v blízkom Martine, predovšetkým v miestnych závodoch ťažkého strojárstva. Dnes obyvatelia Slovian pracujú v priemyselných podnikoch a súkromných firmách v okolí.
Obyvateľstvo Slovian sa v minulosti nevenovalo iba poľnohospodárstvu a remeslám – jedným u najdôležitejších povolaní nielen v Slovanoch, ale v Turci obecne, bolo olejkárstvo, ktoré je špecifickým fenoménom ľudového liečiteľstva na Slovensku.